Talianska „veľkonočná holubica“ je nadýchané kysnuté cesto, podobné vianočnému panettone, ale pečené v tvare holubice – symbolu pokoja a Ducha Svätého. Colomba je posypaná sladkou mandľovou krustou a často obsahuje kandizované ovocie. Pečie sa najmä na juhu Talianska a jej pôvod siaha až do stredoveku.
Tsoureki je sladký pletenec z kysnutého cesta, často ochutený mastichou (živicou zo stromu pistácie) alebo mahlebom (korenie z čerešňových kôstok). Do stredu sa zapletá červené vajce – symbol Kristovej krvi a nového života. Pečie sa na Veľký piatok a podáva sa na Veľkonočnú nedeľu.
Capirotada je sladký chlebový puding, ktorý sa pripravuje počas Svätého týždňa. Obsahuje opečený chlieb, syr, hrozienka, škoricu, banány a sirup z trstinového cukru. Každá ingrediencia má náboženský význam – chlieb symbolizuje telo, sirup krv, klinčeky klince. Je to jedinečné spojenie viery a kuchynskej kreativity.
Vo východnej Európe – najmä na Ukrajine, v Rusku a Bielorusku – sa pečie kulič: sladký kysnutý bochník s hrozienkami, polevou a farebným zdobením. Pečie sa vo vysokých formách a často sa necháva požehnať počas veľkonočnej omše. Kulič symbolizuje radosť zo zmŕtvychvstania a je neoddeliteľnou súčasťou sviatočného veľkonočného košíka.
Na Filipínach, kde sa kresťanstvo spája s ázijskou kultúrou, sa počas Veľkej noci často podávajú puto – jemné ryžové koláčiky, varené v pare. Hoci nie sú výhradne veľkonočné, bývajú súčasťou rodinného sviatočného jedla po pôste. Symbolizujú čistotu, jednoduchosť a spoločnú oslavu.
Tento sladký veľkonočný chlieb má rôzne podoby podľa regiónu, no často obsahuje celé uvarené vajcia v škrupine, zapletené do cesta. Vajíčka predstavujú nový život a zmŕtvychvstanie. Folar býva ochutený škoricou a citrónovou kôrou a tradične sa daruje ako prejav úcty – napríklad medzi krstnými rodičmi a ich zverencami.
Mämmi je tradičný fínsky dezert z ražnej múky, sladu a pomarančovej kôry. Vyzerá ako tmavá kaša alebo puding a podáva sa studený so smotanou a cukrom. Hoci svojím vzhľadom môže prekvapiť, chuťovo často milo prekvapí. Mämmi vzniklo ako pôstne jedlo – jednoduché, výživné a bez pridaného cukru.
Vo Švédsku síce nenájdeme typicky veľkonočné pečivo, no počas sviatočných brunchov sú obľúbené mazariner – malé mandľové koláčiky s polevou. Sú ideálnym doplnkom ku káve a symbolizujú skôr jar a svetlo než náboženský význam.
V Argentíne sa na Veľkú noc pečie Rosca de Pascua – sladký kysnutý veniec, ktorý sa zdobí vanilkovým krémom a kandizovaným ovocím. Má európske korene, no prispôsobený juhoamerickej chuti. Tvar venca symbolizuje večnosť a kolobeh života – myšlienky úzko spojené s veľkonočnými sviatkami.